A.H.O.J.
AHOJ!
Zbadal som ho už z diaľky. Jeho štíhla postava sa ladne prepletala pomedzi ponáhľajúci sa dav. Teraz si ma všimol i on. Zamieril ku mne aby ma objal. No, nevideli sme sa hádam sto rokov...z jeho snedej arabskej tváre žiarili veľké hnedé oči. Na okamih som sa do nich zahľadel. Áno, je to on, ako kedysi, za tými očami je stále vidieť veľké srdce.
„Ahoj!“ Povedal som, keď sa mi konečne rozviazal jazyk.
Chvíľku sa na mňa zahľadel. Zvážnel, ba skamenel. Od jeho pohľadu mi zamrzli na perách ďalšie slová. Sallam al leikum. Odzdravil rozpačito.
„čo... stalo sa niečo?... „ -hlesol som.
„Vieš, nemocť zobrať ku mne do domu, ani jesť spolu. Pozrel na mňa pohľadom, akoby práve strácal čosi veľmi cenné.
„ale veď... pred pol hodinou, v telefóne... ćo je? Čo sa stalo?? Nejako som ti ublížil?...“ Nasrid sa na mňa opäť zapozeral. Bolo na ňom vidno, ak ťažko zhľadúva slová.
„...no,mohamed hovoriť, ak niekto hore iného boha ako Allah, ty nedať do domu ani s ním jesť...“ „ale veď.... doteraz ti nevadilo že som kresťan. A pred pol hodinou som bol ten istý ak teraz, a to si sa na stretnutie po rokoch tak tešil! Nehovor mi že nie, poznal som to z hlasu....“
Jeho zmena bola pre mňa úplne nepochopiteľná.
„Že ty Kristan, to no problem. Ale ak hore ineho boha ako allah predo mnou o mne, to mohamed myslieť
“ Ale Nasrid, veď som ešte ani ústa neotvoril... tak čo sa stalo?“
„-ty povedať teraz proti mne že jezus nech je hore....“
nechápavo som na neho hľadel a snažil sa pochopiť, prečo si to všetko vymyslel. Alebo sa zbláznil. Alebo som sa z toho tepla zbláznil ja... no, pokrstený síce som, ale jakživ som nikomu nepovedal, že Ježiš nech je hore... to je celkom určite mimo rámca mojich úletov....
“ ale Nasrid, veď som ešte nič nepovedal! Len som ťa pozdravil...“
„...ano, Ty povedal AHOJ. To je krátky slovo Ad Honoore Jezus. To je Jezus nech je hore- vyzdvihnuty. Dobre, to mysli, to je tvoja vec. Ja ťa mať rád aj s jezus. Ale ak ty povedať proti mne, ja nemocť s tebou jesť....“
„Neblázni, Nasrid, veď to je len také slovko, ani som nevedel čo vlastne znamená! U nás sa tak zdravia všetci. Ahoj je proste ahoj, nič viac! „
„ A keby ja povedať tebe naproti prvé slovo : Niet boha okrem Allaha, jediného, všemocného- ako ty cítiť? Veď zdravit, to je modlit sa, to je dať druhému do duše. Ja povedať: pokoj s tebou. Aby ty mal pokoj a cítil dobre. Ale ty hovoriť prvé: jezus viac ako Alláh.
Nakoniec to s Nasirom dopadlo dobre. Veci sme si vysvetlili a o chvíľu už zas mohlo tiecť priateľstvo od srdca k srdcu.
Ano. Ad Honore Jezus = Nech je vyzdvihnutý Ježiš. Veľmi silné a úzke zvolanie, preto si ho vybrali Kresťanskí námorníci. Ak sa z druhej lode ozvalo tiež „AHÓÓÓJ, mohli si byť istí, že na nej nie sú moslimovia. Tí by si radšej dali vyrezať jazyk, než by to povedali... veď by sa tým rúhali Alláhovi. Veru, akú silu má u nás po-ZDRAV? A u-ved-omujeme si ju? Ak sa ním zdravia tí, čo ved-ia čo z-nam-e-ná a po-u-ží-vajú ho ved-ome, je to sila. Ak ho používate nevedomky, a ešte smerom k bytostiam ne-z-dieľ-ajúcim nadšenie z obsahu tohto pozdravu, nie je to pozdrav ale nevedomé za-ob-chádzanie s váž-nym a silným slov-om.
Ja napríklad si tiež neprajem, aby bol Ježiš vyzdvihovaný nad iných Bohov. Lebo každý boh je Boh. Perún, Šiva, Zoroaster, Allah.... Ale rád pozdravím Boh s tebou, ak cítim, že táto moja malá modlitba padne na úrodnú pôdu mysle, čo má k bohu v akejkoľvek podobe blízko. Tak, pokoj s vami, milí, nech sa darí vaše dobré dielo, pokoj vašej mysli, živa či lada nech sú s vami, čoby nosné stĺpy- princípy- šťastného života, nech vás dobrô vodí, zdar a silu vám, a požehnané dni, mier vašim dňom a radostnú cestu vám praje Mieroslav.
