Tak si žijem

 básničky pre spievajúcu uličnicu.

       
Městská


Tisíce bot
   Tisíce kroků
         Tisíce očí
   Jedna malá pampeliška
     v puklině betonu
               mezi kamením
     čeká na ruku, jež pohladí.

         Já vím.
      Nekvete zbytečně

Tisíce bot
    Tisíce kroků
          Tisíce očí.
     -z pukliny v betoně
              -zpomezi kamení
     žlutí se na tebe
                          Život.
                  Já vím:
   někdo si odese slzičku v oku
   a dnes večer jinak pohladi své děti.

        -diky, posle života
                    v betonovém světě.



Venkovská

Tisíce stébel
        -pro tebe, noho,
                Jež brouzdáš životem,
po okraj žlutě, vůní, doteku....
  ....neleksne se oko.
    ...neplesá mysl.
       ...duše nevidí.
   Tak co mám ještě dělat,
                     Lásko má,
                                    člověk!

Globalizovano- centralzivané akošťastie

Globalizovano- centrelizované akošťastie

A grant z únie

na dedovu sekeru

čo v kláte ostala zaťatá

veď ju pravnuci celosvetovej banke

dobre zaplatia

Globalizovano-centralizované akošťastie

podľa normy číslo má

... len času niet...

ako stará mať sedala

-pri prameni posedieť

.

Globalizovano centralizované akošťastie

jednotnú veľkosť

má každý kvet

len devy, čo milému z neho venček uvije

už dávno, dávno niet.

Globalizovano centralizované akošťastie

jumbo -jet ranným nebom buráca

húsky už milá dávno nepasie

na tahiti eurá

budúcich vnukov utráca

Globalizovano centralizovanému akošťastiu

tvoja koza zjavne nerozumie

po rannej paši ticho leží v t ráve

a ako pred tisícmi rokov

spokojne si žuje

Globalizovano centralizované akošťastie

teba sa však tento nákup netýka

v rannej rose- bosý, ako vždy

ideš si pohladiť koníka

Globalizovano centralizované akošťastie

a úplne skvelé normy

pre dnešný deň opäť odkladáš

… a znovu o tichom šťastí

v domčeku pod horou-

mlčky lúke rozprávaš

Globalizovano centralizované akošťastie

prehodíš pár slov s dedom

-čo úradne dávno už mŕtvy je

a skrze sad čo vlastnou rukou sadil

sa na teba- svojho vnuka- hrdo usmeje

Quo vadis?!

Letíš ako strela

svojim životom

Doznie tvoja pieseň

čo zostane potom?

Keď zhasnú svetlá

a zavrie sa brána

na suchom konári

smutne kráka vrana

Letíš ako strela

zastavenia nemáš

Za koľko si človek

svoju dušu predáš?

Umelá je hmota

čo na sebe nosíš

umelá myšlienka

čo ju v hlave tvoríš

Umelé kone máš

a umelo bývaš

umelú mrkvu ješ

umelo i cikáš

Bosé nohy v trváve

milej ruky mäkkosť

dotkni sa ma prstom

moja živá večnost.

Kalamita

Tiahnu mraky nebom

mäkko vločka padá

v prahe kalamita

a u mňa paráda

V prahe katastrofa

život nefunguje

ja si pospevujem

krásna zima tu je

Holub

letí holub nebom

do modravej diali

bo ho do únie

tí páni nepriali.

Ale raz ho príjmu,

bude sláva veľká

potom mu pristrihnú

na normu krídelká

Na normu krídelká

a na mieru nôžky

nebudeš holúbku

vystrkovať rožky!

Letí holub nebom

bez čísla a normy

ako odjakživa

ako pred sto rokmi

Maliar

Bez štetca a palety

so slzou dojatia

na severnej stráni

-a predsa východnej

maľujem ťa,

život

Rodový strom

Stred Vesmíru

-malý a strapatý

ukladám ˇťa do zeme

Jej rukami

stred vesmíru

-malý a strapatý

vyrastieš z mojich kostí

pre tých, čo ešte nie sú.

Stred vesmíru

-malý a strapatý

vrastáš mi do srdca

tak ako voda do poľa

Bez dna

Neha ťa berie do svojej náruče.

-tak tam padni, niet odtiaľ návratu

To, čo zostane, je láska.

Trójsky kôň

Dám ti darček, milá.

Trójskeho koňa.

Keď nadíde noc, vyjdem z neho

a otvorím brány

-aby mohli všetci Trójania von!

Básnička pre tú, ktorá tu je, ale príde

Roztápaš sa až zmizneš.

Keď sa to stane, a otvoríš oči – zmiznutá-

rozpadneš sa na popol

môj milý fénix

Krásne slová

Kým počúvaš krásne slová -spíš

-pravda je v bdení, miláčik.

Kým počúvaš krásne slová – kojíš diabla

-pravda je v nebi, miláčik.

Kým počúvaš krásne slová, máš uši hluché

-pravda je v tichu, miláčik.

Je hlbšia ako bdenie

hlbšia ako nebo

hlbšia ako ticho

-do jej kráľovstva môžu len tí,

čo sa stratia!

Dotyky

Dotýkam sa tvojho tela

Nežne, koncami prstov...

Menia s ti oči.

Mäkknú a pritvárajú sa

Ponáraš sa do seba, Krásna

Dotýkam sa tvojej mysle

Nežne, končekmi slov...

Menia sa ti oči

Mäkknú a otvárajú sa

Vynáraš sa zo seba, Krásna!

TY

Preťahuješ sa ako mačka.

-vždy pružná, vždy mäkká

s ostrými drápkami

A tvoj zamatový pohľad

škrabká ma pod hrdlom

...pripravený stisnúť...

Vrníš na dôkaz lásky.

Nežne sa obtieraš o môj zrak

aby som ťa VIDEL

-si mačka i lev

Kibic

Hej pane! Ste nas ťahu!

(radím ticho) -tak berte tú figúrku a dajte mu mat!

(hlasno aj pre súpera) -strelcom na kráľa namierte, to bude jeho kat!

-a dámou dámu ohrozte

a vežou dajte šach

a pešcom choďte na E5

-nech z vás ide strach!

(rozhorčene) Čože?! Dáma k dáme?

A kráľ s kráľom?! Z jednej čaše piť?!

Pane, preboha, nie!

Veď... z čoho budem žiť?!

CHANELL, DIOR & spol

Hej, páni výskumníci, vy, čo sa chválite,

že viete analyzovať, rozložiť a zložiť,

roztriediť a pripraviť všetky vône sveta!

Hej, pán Dior, aj ty, Chanell

nože- pochlapte sa

a dodajta na svetový trh

vôňu jagavých letných hviezd!

Že to nejde?

Že „veď hviezdy nevoňajú!“?

Že noc je len čierna tma a že hviezdy sú len akési

….vzdialené slnká?

A že hviezdy v očiach každej milej sú len odraz

elektromafnetického vlnenia na sietnici zrakového orgánu?

Páni, ľutujem.

Nikdy ste nežili.

Slon

Kúpil som ti slona z plastickej hmoty.

Vôbec z toho nemáš radosť. Asi preto, že si nečítrala plagát na ktorom stojí slon a nápis, v ktorom slon ľutuje že nie je z PVC, lebo by bol ľahký, húževnatý, dokonale antikorózny, ľahko by sa umýval a hýril by najrôznejšími pastelovými farbami, ktoré by určite spestrili interiér i tvojho bytu.

Nemala si radosť ani zo starého semišového kabáta, čo som našiel na povale tak isto starého domu, pripraveného na Poslednú cestu.

Nemala si radosť aniz toho, že sme tak krásne zmokli až si z toho bola týždeň P.N.

A vôbec si si nevážila steblo trávy, ktoré mi v zime vypadlo z vaku.

Ani si si nevšimla, že ja to vlastne kúsok usušeného leta.

Povedala si mi že robím smeti a vzala si vysavač.

Vysavač je nástroj na odsávanie leta.

Nič nechápeš.

Ani ja.

Nechápem že si nemala radosť zo slona z PVC.

Nechápem, ako môže niekto nechápať že keď v zime vypadne z vaku steblo trávy, Je to vlastne kúsok usušeného leta, a nechápem, ako ho môžeš len tak povysávať vsávačom – prístrrojom na odsávanie leta – a pritom ho nepoláskať.

Nič nechápem.

Nič nechápeme.

Už sme asi dospelí.

STOP

Tak opäť tu. Pod pätou vŕzga kameň. Nebo smutnie. ...a kolesá šumia preč, preč, preč...

A tváre za nimi – namtá kameň... a tam tučný pán, ticho si brúka popod nos. Pripadám mu ako míľnik

v zelenej čapici

Ako figúrka vrastená so zeme vlastnou vinou.

Tak mi treba.

Veď každý poriadny človek chodí domov vlakom.

A tam - gazda na trabante – iba klobúk posunie.

• ten mladý nie je hlúpy, takto zadarmo si cestovať...

A tam v embéčke

-mládenec vo vápnovej čapici

krčí palec dozadu -

na štyri vrecia cementu

a kopa tehál vedľa neho

vraví za všetko.

Odsvišťala rodinka

a dieťatko v bielej košieľke

(iste to najlepšie na svete)

ukáže mi dlhý nos.

Tak mi treba.

Veď každý poriadny človek chodí vlakom.

Prefrčí mercedes za svojim cieľom:

V= 144 kM/h

A ty, pane s umazanou tvárou

čo máš ruky od oleja, lebo si niekde chytil defekta, rád by si, no nemôžeš

zastaviť svoj kamion

a tak len mykneš plecom

a držíš palec chalanpovi na cestách

                                                     tomu bláznovi v zelenej čapici!

Konečne! Beriem vak a poklusom....ešte desať metrov...

siaham na kľučku....

motor zavyje až kolesá prešmyknú

len prach a štrk do tváre.

Vak padne.

V hrdle horko.

Dať si tú námahu a spraviť zle....

A zasde žigulík s partou mladých – je ich vari 6- čo volajú ma na strechu,

a dáma v klobúku a v ďalšom trabante

a farár v staručkej dodávke

a ešte stovka tvárí – a motorov

kým zastaví ten, čo nechce byť sám....

Chlapík v starej renoltke

v ktorej sedel predvčerom i jeho

dnes mŕtvy

otec

Chrŕli vtip za vtipom

a cesta ubieha

až tam, kde nás križovatka rozdelí.

Obaja si ďakujeme.

Máme za čo.

Starodávna

Ostala po tebe iba adresa.

-akési meno, číslo, ulica.

-chladné ako oceľ

-jasné ako facka

-presné ako atóm

len teba tam niet.

A môj list píšem k sebe,

lebo meno nič neznamená.

Znamenáš len ty.

Nie, to nieje milostné vyznanie

To je čosi mäkké, teplé,

čo si vo mne nechala

ako teplo pod prikrívkou

ako vôňu vlasov

na nedeľnom vankúši.

Riedka básnička pre teba

Ako voda v dlani

stekáš ku svojim koreňom

aby si mohla rozkvitnúť

tančia šaty sedmokrások

okolo tvojich bokov.

Ako voda v dlani

pomedzi prsty...

prázdne ruky,

niet čo uchopiť

čo spojiť

roztrhnúť

Riedka básnička o krátkom šťastí

Zamatový dotyk hladí

a páli

až do tla

na popol

Nemocničná

Zhováram sa každý večer

s páperovým vankúšom.

Ukladám naň svoju hlavu

plnú Teba,

plnú snov

Plnú malých rúk a nôh

a očí

Stromov, hôr,

a oblohy, z ktorej sneží

na smetisko vecí

čo sme spolu prežili

kde denno denne vysýpam

plesnivý

stratený

zmarený

otrávený

opustený

zhrdzavený

odpad

ČAS.

*******

Malá detská ručička

brázdi moju hlavu

A ja ešte neviem,

čo všetko mám!

ROK

Hviezdy blikajú

a vzduch je

nekonečne prázdny!

Zvoní voda.

Vybieha spod pút, čo ju zrodili.

Stráň sa vyzlieka

a tráva vonia novotou

na oblohu sa vyhupol život

Včera holá a divá

vystrkujúca k nebu pokrivené prsty,

dnes tak nežná a živúca

naša malá

jablonka.

Kradnem drozdom malé, červené slniečka

pomaly žujem

lúče hladia tvár

a srdce tepe

o čosi rýchlejšie

Ležím,

oči otvorené nebu dokorán

a zem sa vlní

obilím.

Vietor- poštár nosí žlté listy

deň bol ešte teplý

ale

rýchlo chladne kameň

Na holej haluzi vyhráva

daždivý severák.

Mäkké bielo hlce svet

a každý zvuk.

Oťaželi haluze.

Básničky o Stanislave

Padá divoká

triešti sa o vlastné skaly

ale vodou

stále zostáva....

xxxxxxxxxxxxxxx

Plazí sa korytom

hnilá , kalná,

brehy Živou napája.

Nemení vode podstatu bahno

voda vodou zostáva

vždy čístou

vždy živou...

xxxxxxxxxxxxxxxx

Rinčia reťaze.

-ruka väzňa do krvi zodretá......

-Keď zmizne,

prázdnou okova zostane

na zem bez zmyslu padnutá.

Xxxxxxxxxxxxxxxx

Básnička o Buddhovi, učiteľovi, a mne.

Ktosi tu dávno z koňa zosadol

keď svet mu nedal ďajej ísť

Ktosi tu z koňa zosadol

a spravil v púšti prstom kruh

Ktosi tu z koňa zosadol

a zrnko po zrnku

kameň po kameni....

-stále hlbšie, s dôverou....

Dnes si ty ten čo tu z koňa zosadol

keď smäd ti nedal ďalej ísť

a kľakáš s úctou k studni – prázdnote v zemi -

a múdrosť piješ z nej

čo vyviera z bezodna.

To čiesi ruky.... dávno pred tebou....

Ktosi tu z koňa zosadol

aby uhasil tvoj smäd.

pár básničiek  od tej, ktorej meno Lúka pristane....

v sade sadí
krásne hľadí
do neba

v Krásne sedí
v sade ladí
s prírodou

Teba hladí
v sede ladne
hrušky oberá

vlna
vlasy
vietor
les

Vlasy

vlnia

vo vetre

v lese

ooooooooooooooooooooooooooooooooo

jabĺčko
či hruška
potíško ti šušká
dážď

zrelá
zrela
dozrela

jabĺčko
do dlane
vložila

červené

Dňa 7. novembra

ooooooooooooooooooooooooooooo

oooooooooooooooooooooooooooo

v sade sadí
krásne hľadí
do neba

v Krásne sedí
v sade ladí
s prírodou

Teba hladí
v sede ladne
hrušky oberá

vlna
vlasy
vietor
les

Vlasy

vlnia

vo vetre

v lese

Lúka

ooooooooooooooooooooooooooooooooo

jabl´čko
či hruška
potíško ti šušká
dážď

zrelá
zrela
dozrela

jabĺčko
do dlane
vložila

červené

Dňa 7. novembra

Lúka

ooooooooooooooooooooooooooooo

Lúka

oooooooooooooooooooooooooooo

akurat peciem kolacik - hruskovo-orechovo-skoricovy
posielam vonu
 

Lúka

ooooooooooooooooooooooooooooooooo

ooooooooooooooooooooooooooooooooooooo

Ano. Odkladám kabát.
a nahý miznem.
Lebo bez kabáta....

Ano. I to zmiznutie sa nekoná.
Lebo bez kabáta
Nieje nik, kto by mizol, či ostal....

A tak: čo ostáva, je jeseň.
Chvála jemu.

Oooooooooooooooooooooooooooooooooooo

vôňa
vlní
telom

vlna
vonia
morom

raz
vôňa svetlo prináša
raz
vlna ružu otvára
v nás

raz
ticho more šumí
raz
nebesky sa vlní
obloha

tak tíško ti vravím
môj milý
že tieto svety
sa už dávno spojili

že žije spolu
ja i ty
že vlna nemá odvety
že plná vôňa
naplnila  nebo

Lúka

ooooooooooooooooooooooooooooo

Mikulášska.

sladká pera
kútik čokoládou
potretý

medík v srdci
rozliaty

nežné očká
tiché úsmevy
spojené dlane

Sladko ...

Alelujááááá

Lúka

lúka
vietor
báseň
vlaha

Lúka

vlní
telom

vlna
vonia
morom

raz
vôňa svetlo prináša
raz
vlna ružu otvára
v nás

raz
ticho more šumí
raz
nebesky sa vlní
obloha

tak tíško ti vravím
môj milý
že tieto svety
sa už dávno spojili

že žije spolu
ja i ty
že vlna nemá odvety
že plná vôňa
naplnila  nebo

ooooooooooooooooooooo

Odo mňa  Lúke

Plíži sa chlad
maskovaný v kráse listia

Už - ešte vzdialený - severák duje mrazivý
- a jeho posol v skvostnej maske ti vo vlasoch hrá

ty, čo na kopci sedíš a jesenné zore hladíš
či v nich jar, leto i zimu vidíš?

i ty to všetko si.

I smrť.

Júúúj, tak rád, tak rád mriéééém!
nekonečné je dielo Tvorcu. Strom v semene.
 

Oooooooooooooooooooooooooooooooooooo

Sypú sa pocity
                Slovia  sa slová
Skladám si svoje
          z tvojeho je moje
Dá sa čítať lúka
           od vonka
                   i zdnuka

a zamieša  moje s tvojim
  Až z tej vône v tebe zhorím...
---
Básne píše Lúka

Vietor Vlahu núka

ooooooooooooooooooooooooooooo

A zas niečo moje: nočné prebudenie.

Je hlboká noc.

          Zobudil ma zamat tvojich krídel

Odletel som ďakovať

                  našiel som ťa

                                    Prastarú a nádhernú

     ako Zem.

Končia slová, lebo nestačia.

                       -tak ich polož a čítaj ďalej

                                                  pocit pocitom. 

Tak ma vdychuj

-prastarého

Bez tvaru

Bez úst

Len tak

Tým, čo obsiahne Ves-mír.

ooooooooooooooooooooooooooo

A ešte nejaké Životryskové:

Už to ide, už to ide......

        -miesto výbuchu striebristozlaté

slnce                          vyhupne sa

           nad obzor

av tom svetle zmizne svet.

Zmizne v ňom dnu,

                 zmizne von.

Zmizne Ja            zmizne Ty

Čo ostáva,

        sú sladké modré vlny.

                              Do zbláznenia!

A niekto príde s hodvábom aby vám pomohol pristáť.

        -nekonečne tichý

            -nekonečne hlboký

                  - nekonečne jemný

ako to, čo prúdi z toho miesta,  kde predtým bolo vaše telo.

A aby bol Vesmír  plný,                    -vieš:

Boli ste tam spolu jeden.

oooooooooooooooooooooooooooooo

A ešte iné životryskové:

Viem že vieš.

                 Strácam sa.

                             Strácaš sa vo mne

Strácam sa v tej, čo sa stráca vo mne.

                  Čo zostáva

                                          -je 2x spolu.

Alebo:

Ten bod je tu.

V jej Áááááách! mizne tvoj svet.

                     Jej Ááááááách! je tvojim tichom.

Sladké a plné stratenia

                                                     Áááááááách!

 

Zosnadosna

Zobudil som sa s tvojou hlavou na mojom ramene.
Ale bola hlboká noc a spal som.

Môj kocúr,
Alebo máš čo nemáš.

Ráno, až sa prebudím, uvidím ho znova.
Bude sedieť na lavičke pred oknom a čistiť si svoj krásny hrdzavý kožuch.
A kým vyjdem z dverí, aby som ho poláskal, zmizne.
Ako vždy.
Vŕŕŕŕ
 

Tak to chodí

1. Topím sa vo víne, aby som zabudol.
Robia tak všetci.

2. Topím sa v sladkých vodách Rieky....
rád.
Veď žiť znamená mrieť....

3. Na brehu sedí Budha.
Usmieva sa.
Lebo vie, že mrieť znamená
- Žiť.

4. A tak sme komplet.
Ja a Budha.
Smejeme sa.

5. Už Viem:
Niet života.
Niet smrti.
Niet Budhu
Nikde žiadny ja.

Smejeme sa.

6. Že kto?
No predsa to, čo ostalo.

7.  Smiech.

 

A ešte od zuz:

plameň horí
dýcha
vinie sa

plameň v jednote
nás
privíta

svetlo žiari
svieti
rozlieva

svetlo v svete
sa
trblieta

Alelujááá
hlboká poklona
okamihu


Chvála tŕňom i hmlám,
chvála i nám.
Však najväčšia Pravde.
Bo ona v sebe
I tú chválu má

spod slamy

"Vladoblas@seznam.cz" vladoblas@seznam.cz wrote: som tŕňom
i tmou
som celou
tou
premenou
v nás

som tŕňom
i hmlou
keď prechádzam
životom
v nás

okamih
je
súbor všetkého

že je to tak teraz
je
Dar
že kráčať môžeme

klaniam sa

Alelujááá

a zas odo mňa básnička-nebásnička o kocúrovi Ohnivom Šivovi

Už to tu.
prišiel.
Pozrel na mňa zhora a povedal:
ak ma chceš, musíš si ma získať.
-ikeď som k tebe prišiel sám.
A tak kladiem na misku trochu syra a lapenú myš.
Viem.
Do rána oboje zmizne.
A onedlho príde čas, že vyskočí na moju posteľ do kožušín.
Obaja hráme túto hru.
Obaja už vieme, ako bude.
Tak vitaj, ty, čo si ešte neprišiel.

--