Tak si žijem

Otče náš

Otče náš...

„Dcéra moja, som ten, ktorého nik nestvoril, teda nie som muž ani žena. Ale ak som ti tak bližší...“

ktorý si na nebesiach...

„Milovaný výtvor mojej nekonečnej lásky. Od tvojho stvorenia som v Tebe, lebo som ti vdýchol dušu.... Dal svoj život. Ako je strom v semene a semeno v strome, tak si vo mne a som v tebe. A nič nás v skutočnosti nemôže oddeliť, čo nie je silnejšie ako moja láska k tebe, ako ja sám! A Tak som stále tu. V tebe. Skrze tú lásku.

Buď požehnané meno tvoje

„Milovaná, kto je ten, čo mi ho má žehnať – ak nie ty?! A ak mi chceš meno požehnať, povedz srdcom: Milujem ťa, Otče, čo si od stvorenia vo mne, a viem, že tvoja láska je i mojou – a zaskvie sa moje meno v tebe samej.“

Buď vôľa tvoja

„Milovaná! Moja vôľa je slobodná! A tak aj ty, aby menšou si odo mňa nebola – lebo bolí srdcce rodiča, k eď vidí malosť svojich detí, a plesá, keď ho prerastú- do vienka si ju dostala. A mojou vôľou je: buď šťastná v tvorení krásneho sveta- priestoru lásky, pre potechu moju, tvoju i ostatného stvorenstva.“

buď kráľovstvo tvoje v nebi i na zemi

„Dieťa moje! Od počiatku je TU. A bude naveky. Všetko čo je v ňom je tvoje! Pretože ťa moja láska splodila, nemám nič, čo by tvoje nebolo!“

Chlieb náš každodenný daj nám dnes...

„Bolia ma tvoje slová, milovaná, ako bolí srdce kráľa, keď vidí dcéru svoju žobrať vo vlastnom kráľovstve. Nemám ti čo dať. Všetko je tvoje.“

I neuvoď nás do pokušenia

„A ty, milovaná- dáš svojmu dieťatku do postieľky žiletky, alebo ostrý nôž? Vari treba aby dieťa prosilo: mama, prosím, nedávaj to hrozivé ku mne? Či si vari myslíš, že som ja čo i len jednu myšlienku stvoril, čo by k tebe nekonečnou láskou rodiča nažiarila?!“

Ale zbav nás hriechu...

„Žiadaš nemožné, mnou milovaaná! Nemáš u mňa hriecu, lebo som dokonalý a hnev z nečistého je, nie z lásky. A moja myseľ vždy čistým svetlom je! A tak: vráť sa domov, a ja vystrojím hostinu, ako to tvoj brat Ježiš povedal, a sláva bude veliká vo všetkom stvorenstve.“

Ámen

„Ámen – Óm, zvuk vesmíru je, mojím slovom. I ty ako ÓM budeš znieť, tvoriac krásne svety svojou čistou myšlienkou.

Tak bude, lebo ja i ty – jedno sme, milovaná, mnou stvorená.“