danielke a brankovi - alebo o hľadaní
Danielke a Brankovi
Deti moje, to čo práve čítate, patrí vám. Poučte sa z mojich hlúpostí i múdristí. Aby ste zbytočne neopakovali chyby svojho rodiča.
Nuž teda: to najdôležitejšie z môjho života bol les. Od malička, vďdaka matke každý víkend. Neskôr čundre, vysokohorská turistika, lezenie, plávanie – s člnom i bez,jazda na koni, v zime lyžovanie, spanie v iglú, v stanoch, šelest lístia, kosodreviny, vôňa zeme, ľudia okllo ohňov....
Všetko ostatné (včítane Danielky) sa počalo tam.
Súčastne som s hrdosťou pracoval na zničení systému – vtedy socializmu, nevediac, ako ho tým živím.
A po "revolúcii" som naplno zapadol do jeho ozubení.
Stal sa zo mňa občan pijúci mŕtvu vodu, jediaci mŕtve jedlo a dýchajúci mŕtvy vzduch, vidiaci len do zajtra.
Obrázkami, ktoré sa volajú peniaze, ma systém čoraz väčšmi vťahoval do svojich útrob. Stalsom sa úspešným liečiteeľom a neúspešným manželom a otcom. Učil som deti ako sa pohybovať v systéme. Nedal som žene ani vám to čo ste potrebovali zo všetkého najviac: Priestor lásky. Neviním sas za to, len to vidím. Nemohol som dať niečo, čo som nemal.
Jedného dňa som pochopil: kritizujem medicínu že nerieši príčiny chorôb, len ich zakrýva. Ale ja robím to isté len o úroveň vyššie...Ale kde sú tie príčiny? V črevách? V energetických poliach? V emóciách? -pijete mŕtvu vodu. Dýchate mŕtvy vzdch. Jete mŕtvu potravu. Bývate v mŕtvom a umelom kameni...aký to zázrak, že ste ešte živí... Ale:čo si pestujete v hlave?!
Masl som raz tento sen:
Bolo horúce leto,sedeli sme, Jana (moja bývalá žena), ja a vy na brehu malého smrdiaceho jazierka, na povrchu plávali olejové oká, všade dookola porozhadzované papiere, plasty, sem-tam hovno, rozbité fľaše, a všade smrad oleja a starého moču... Sedeli sme na deke tak, ako i iní okolo nás. Prišla na mňa potreba močenia, vstal som teda a išiel niekde ďalej do krovia. Tam som objavil uzunký chodníček. Zo zvedavosti som sa po ńom vybral.
Doviedol ma ku krištáľovočistému vodopádu a jazierku s modrozelenou vodou, v ktorom plávali pstruhy, na dne sa beleli okrúhliaky, na hladine sa zrkadlilo modré nebo s jagavým slnkom, a všade vôňa kvetov, bzučanie včiela vtáčí štebot a jemný svieži vánok... a moje srdce sa naplnilo radosťou a šťastím.
Otočil som sa a bežal čo mi sily stačili za vami. "Jana, poď, našiel som úžasné miesto!" -vykrikoval som nadšene už z diaľky, farbisto ho opysujúc.
Ale dočkal som sa len nechápajúceho pohľadu- "čo vymýšľaš?! Čo blbneš? Tu si ľahni na deku ako každý a buď rád, že sme tu vôbec chytili flek... a tak som skúsil ešte raz, a ešte...ale Janou to ani nehlo. Taksom chcel zobrať aspoň vás, ale Lana to nedovolila.
A tak som vstal, nechajúc vám deku, rádio i obedné kura a šiel som sám – k tomu jazierku.
To všetko sa neskôr stalo. Pretože som mal ten obraz. Pretože som sa rozpamätal na minulosť. A uvidel som svoju prítomnosť ako úbohú a nehodnú človveka. Bolo pre mňa neznesitetľné zostať v nej. Lebo som videl to čisté jazierko. Naozajstnosť života. A tak si tu žijem, tešiac sa z každého dňa. Žijúc ako tráva: čím je viac kosená, tým narastie mocnejšia a hustejšia.
Dostal som otázku: čo zanecháš svojim deťom?
Naozaj: čo im dám? Peniaze isto nie, veď už teraz zarábajú viac než ja, šťastie- to si musí nájsť každý sám, je neprenosné. Ale môžem im dať svoju skúsenosť. Povedať o tom jazierku, aby nezostali pri tej smrdutej mláke plnej oleja mysliac si, že to je všetko čo môžu v živote mať.
A môžem pre ne zasadiť strom, pod ktorým (možno) budú sedávať, keď ich svet umorí a systém vycicia... a sd, ktorý ich bude kŕmiť ovocím rasteným sspolu s láskou, a urobiť pekný kútil sveta, kde bude čistá a živá voda, voňavý vzduch, kde budú (možno) cítiť živú zem. Tajý obraz tvorí moja túžba. Tam smerujú moje kroky.
Pomáhaj mi Vesmír.
S láskou posledný v reťazi vašich otcov.
Komentáře
Přehled komentářů
kuknite na hlasy nase co umlcane kedysi boli !
www.slobodnyvysielac.sk
ockovi
(Danielka, 4. 6. 2011 20:48)nikdy si nebol neuspesnym otcom, keby niet Tvojho vplyvu, tak sme teraz uplnie niekde inde a rozhodne by sme nesli dobrym smerom.. Ja Ti mozem len podakovat za kazdu jednu lekciu, za kazdu jednu radu a za kazdu jednu minutu v lese a na ture, na ktoru som tak velmi somrala a kam som tak velmi nechcela ist. lebo som chcela pozerat rozpravky. ake hlupe. a detske.. :o) ale aj to ma stvorilo do toho, cim som teraz. lubim ta.
taká maličká poklona
(Barbora , 26. 4. 2011 19:53)
Si presne opak mojich rodičov. Ja mám to šťastie, že žijem na Orave, v nádhernom kraji a kúte Slovenska, kde je všetko o čosi inšie a Živšie.
No čím duša viac túžila za Zemou, ktorú mala okolo seba, mama mi vravela: Vy musíte mať lepší život ako ja. Nie dojiť kravy, o statok sa starať... No ja som sa jej opýtala, či je teraz šťastná, keď už má "všetko".. tvrdí že áno, ale vidím v nej niečo iné.
No ešteže starí rodičia držali ma v tom a udržali až tak mocne, že sa už držím celkom sama. Aj keď som ešte mladô, ale mám k Zemi neuvertieľne blízko, tak ako každý z nás.
Preto som rada, že tak učíš svoje deti...
Veľa Živy!
x
(killbill3@azet.sk, 1. 4. 2011 22:59)obdivujem ťa...kde si našiel silu sa vymaniť z tradičného života...je veľa normálnych ľudí ktorí vo svojej prapodstate intuitívne vedia čo je správne a čo nie (myslím že patrím medzi nich) ale nevedia opustiť vyjazdené kolaje v podstate pohodlného života plného balastu...ak by som mohol rád by som sa vrátil žiť do minulosti..síce tvrdšej nekompromisnejšej ale pravej
aj ini ,aj inak a o tom istom ... inak dakujeme a pozorne citame ..!
(edo deon, 12. 10. 2014 9:43)