Jdi na obsah Jdi na menu
 


Moja milovaná burina

Veru, došli na moje kozy psie časy.  Minula sa z môjho hektára  všetka burina.  Bodliak, palina,skvostná žihľava, zlatobyľ.... ba i ten pýr sa už minul.  Tak teraz chodím po kraji a drancujem priekopy okolitých ciest. 
Že  som si naučil  na tieto lahôdky kozy,to je prirodzené.  Na to sú špecialisti. Ale ak nezozeniem  denne za fúrik žihľavy, povadí sa so mnou i kobyla...... seno ignoruje. No,do trávy ju teraz nepustím, ešte je malá (tráva), a kobyla mi pripravuje  zem na sejbu raže. Posrať, pošťať  a rozdupať.  Toť môj nehanebný cieľ. Potom  to všetko dodriapem bránami  a zahádžem  ražou a tento zločin  zakryjem starou slamou, aby ma nik neodhalil. 
A keď  príde čas, raž podrežem a surovo vymlatim  cepom.  Potom rozdrtím  v mlynci, utopím vo vode, nahádžem do pece a to, čo z toho ostane, ešte dohryziem prehltnem a nakoniec to zakopem pod čiernu zem. Tak!
Ale späť k burine: myslím že príroda vie, kto najefektívnejšie  premení  slnečnú energiu  na niečo, z čoho potom žijeme.  Burina.  Najefektivnejsia a najbezpracnešia. Veru,nikto ju nesáádil,  sááma oná rástie....
Ak má niekto problém s burinou, buď nemá zdravý rozum, alebo kozy.
Ja kozy mám.  

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář