Moja milovaná burina
Veru, došli na moje kozy psie časy. Minula sa z môjho hektára všetka burina. Bodliak, palina,skvostná žihľava, zlatobyľ.... ba i ten pýr sa už minul. Tak teraz chodím po kraji a drancujem priekopy okolitých ciest.
Že som si naučil na tieto lahôdky kozy,to je prirodzené. Na to sú špecialisti. Ale ak nezozeniem denne za fúrik žihľavy, povadí sa so mnou i kobyla...... seno ignoruje. No,do trávy ju teraz nepustím, ešte je malá (tráva), a kobyla mi pripravuje zem na sejbu raže. Posrať, pošťať a rozdupať. Toť môj nehanebný cieľ. Potom to všetko dodriapem bránami a zahádžem ražou a tento zločin zakryjem starou slamou, aby ma nik neodhalil.
A keď príde čas, raž podrežem a surovo vymlatim cepom. Potom rozdrtím v mlynci, utopím vo vode, nahádžem do pece a to, čo z toho ostane, ešte dohryziem prehltnem a nakoniec to zakopem pod čiernu zem. Tak!
Ale späť k burine: myslím že príroda vie, kto najefektívnejšie premení slnečnú energiu na niečo, z čoho potom žijeme. Burina. Najefektivnejsia a najbezpracnešia. Veru,nikto ju nesáádil, sááma oná rástie....
Ak má niekto problém s burinou, buď nemá zdravý rozum, alebo kozy.
Ja kozy mám.