májové ráno a Prázdna Myseľ
Keď vyjdeš v májové ráno z domu a všetko všade vonia, kvitne, spieva a bzučí, duša ti poskočí radosťou a je blaženo...to nie je vec inej bytosti, len teba. Si vtedy šťastná nezávisle na inej bytosti. -niet vtedy Muža ani Ženy, Slováka ani Taliana, belocha ani indiána, Učiteľa ani robotníka... všetky tieto identifilácie sú totiž vymyslené. I keď, samozrejme, pohlavie máš, aj rodnú reč, aj farbu kože, aj povolanie – ale kde je to všetko v tej chvíli?! V tú chvíľu je tam len Vedomie toho javu, takého aký je. Priamo medzi oči. Bez ja a moje. Bez myslenia si niečoho o tom ráne alebo o niečom inom. Myseľ stojí a Vedomie zrkadlí. -Ach, - povieš si,- to chcem zažívať stále! -a už si von! Pravda zmizla. Nový kolotoč ega. Razom sa stávaš niekým. Prichádza bolesť z oddelenia (od toho rána). Ale v skutku tu nie je tu nik, kto by ťa oddeľoval.
Všetko by bolo v háji a v katastrofe, keby nebolo ďalšieho rána. Ďalšej možnosti. Ďalšej chvíle. Neprepas ju. Všimni si to zmiznutie Ja a Moje. To zrkadlenie rána. Vtedy, keď sa to deje, si nič všimnúť nemôžeš. Lebo myseľ stojí a vedomie zrkadlí. Ale keď sa myseľ pohne, a to májové ráno zmizne v hodnoteniach, vráť sa. Uvedom si ten ROZDIEL. A zrkadlenie bude čoraz dlhšie a rána čoraz krajšie... májové i novemrové... všetky.
Aspon stovku krásnych rán denne (na začiatok) ti praje Ten v ľanových gatiach, bez košele a naboso.
