Hra o tom, ako sa možno zbaviť detského ekzému a dospeláckej nevedomosti.
Predohra:
-Aj vaše?
-Áno, aj moje. Pozrite na tie záhyby. A tú kožu na tvári!
-to je určite z tých umelých hnojív.... alebo z práškov...
dejstvo prvé. Prečo?!
Branko mal 3 týždne, ked to začalo. Ak máte doma dieťa s exémom, isto to poznáte. Prebdené noci, neustály strach čo bude ráno keď vstanete,koľko nových hlbokých škrabancov zas pribudlo. Čo mu mám dať jesť aby sa zas tak zúrivo neškrabal, a čo s novým mokvajúcim fľakom... Lekár poradí. Exém je zaiste kojenecký, nuž možno prejde s kojeneckým vekom, alebo po desiatom roku, alebo možno v puberte, alebo možno niekedy neskôr... zatiaľ tieto hormonálne mastičky, keď tie predtým nepomohli... áno, jesť všetko okrem čokolády a citrusov... že z čoho to vzniklo? Nuž, s tým sa narodil! A vaše prvé dieťa sa už narodilo bez toho... „Milý otecko, keby som vám vedel povedať prečo, isto by som dostal nobelovu cenu!“.
Dejstvo druhé: vyliečte mi ho
Noci v rukavičkách ušitých z plienky a viazaných okolo zápästia neskôr vystriedajú hrubé ponožky, pretože prsty mocnejú a náš Branko sa stáva Majster sveta v škrabaní sa cez plienkové rukavičky. Ide mu to skvele, za pol hodinu si dokáže strhnúť staré chrasty a rozdrásať mokvajúce miesto. Hrubé ponožky na rukách mu to sťažujú, ale jeho vynachádzavosť je obdivuhodná. Už vie, ako si stiahnuť ponožku zaviazanú okolo zápästia bez rozviazania šnúrky. Ja nie.
Hormonálne maste zaberajú čoraz menej a len na čas. Stupňovvať dávky nemožno, i to je už nad, čo berie teraz.
Pani lekárka mi vysvetlila aké riziko je s tým spojené a tak hormonálne masti vylučujeme celkom. Exém sa horší, nič sa nedá robiť, dieťatko vám zoberieme do nemocnice, na kožné. Tam sú odborníci. Pán primár je vysoko erudovaný odborník...
Naozaj. Branko je po trojtýždňovom pobyte v nemocnici a v obväzoch ako vymenený. A tetám sestričkám pri odchode sľúbi, že sa tam zaiste čoskoro vráti.. Ja nie. Veď načo aj, keď má už kožu takmer normálnu!
-a mal ju ešte dva dni.
Nepomohli kúpele v repíku, mydlici, harmančeku, propolise, dithiadém, ani iné „lieky“, aj mastička s vodičkou od pána primára zabrala len na čas (ako jediná okrem hormonálnych liekov).
A stále tá istá otázka: Prečo? Z čoho?
A opäť známa odpoveď:“keby som vedel, bol by som nositeľ nobelovky“.
Dejstvo tretie: Oni ti ho nevyliečia!
Posledná štácia na ceste bezradnosti: liečiteľ.
-
Mnóóó.... pozrieme sa na to.... obličky. To je jasné. Tiež tak trochu pečeň a žlčník, ale hlavne obličky.
-
Obličky? Také malé dieťa? A veď lekári povedali, že inakje úplne zdravý....
Smutný úsmev. Áno, inak je celkom zdravý. Len obličky mu z nejakej príčiny nevylučujú z tela odpad.... a ten sa z detského tielka snažíb dostať za každú cenu von. A koža je tiež vylučovací orgán, ale vylučuje omnoho jemnejšie veci ako obličky, a keď musí zaskakovať, bunky sú „rozleptávané“ a oslabované, vzniká menej odolná vrstva z „narýchlo postavevnými“ bunkami....to je tá zhrubnutina, ktorá puká a mokvá. Koža je suchá, to znamená že nefunguje dobre žlčník.. Ten sa predsa stará o spracovávanie tukov. A žlč je tvorená v pečeni, ale pečeň je preťažená, lebo zberá z krvi nečistoty, čo sa dá – recykluje, čo nie, podá obličkám. A obličky – ak nefungujú správne – znova do krvi, lebo nestíhajú čistiť ani samé seba...A krv znova do pečene. S tou istou nečistotou. No povedzte:vás by to neunavilo?
Nobelovka? Vážený, to by sa pán Nobel musel narodiť trochu skôr. Asi tak niekoľko storočí...20, možno 30... A pán doktor by si mal prečítať Krížovku života, od Jonáša, alebo orientálnu diagnostiku, alebo prírodnú liečbu makrobiotikou, od Kushiho... je toho v kníhkupectvách až dosť!
Nie som lekár, ale radu pána liečiteľa som zobral osobne.
Štvrté dejstvo: Uvidíme......
A uvideli sme.
Najprv nákup mrkvy. 3 dl šťavy denne. Potom zháňanie starších šampiónov. To kôli zrelým výtrusniciam. Musia byť zrelé. Sušené sa podrvia na prášok. Do každého jedla na špic noža.
Zo stravy vynechané všetko mlieko a väčšinu mliečnych výrobkov zahlieňujúcich črevá, nahradiť ho sójou. V Japonsku nepoznajú mlieko ani mliečne výrobky , nechovajú kravy, malé japonča sa s mliekom stretne posledný raz vtedy, keď mu začnú rásť zúbky. Vtedy ho matka odstaví. Japonci sú suverénne najzdravší civilizovaný národ na svete. Vďaka svojim tradíciám, medzi ktoré patrí aj nepožívanie mlieka.
Ďalej vynechať v strave bielu múku, nahradiť celozrnnou, kvasené chleby nahradiť nekvasenými plackami, v ktorých je tepelne upravená zelenina podľa sezóny. Nemiešať viac ako 3 druhy naraz.
Mäso 1x týždenne, výrobky z neho vôbec.
Taktiež sladkosti.
A tak putuje do smetí celý obsahnašej zázračnej poličky, kde – keď sa zje jeddna sladkosť, pribudnú dve. Nosia ic návštevy, starí rodičia, každý, kto chce dieťaťu urobiť radosť. A ďalšiu bezsennú noc plnú škrabania. „Ale žeby práve z našich cukríkov? Alebo z tejto malej čokoládky alebo keksíčka? Ale prosímťa....! Že dnes sme už tretí? Mnóóó...tak tie cukríky od tých predošlých vyhoďte a dajte mu tie naše... Aj to je logika! A pokiaľ neostane polička prázdna, dieťa dranká, mamka poddľahne... (odvtedy nosím na návštevy oriešky a sušené ovocie).
A tak sme nahradili cukríky sušeným ovocím, keksíky domapečeným celozrnným koláčikom bez cukru, puding ovsennou kašičkou, zo stravy zmizol repný cukor, nahradil ho trstinový nerafinovaný. V&nechali sme v strave všetky tri „biele jedy“ - bierly cukor, biele mlieko, bielu múku.
K tomu každodenná masáž chrbtice s pránickým nabíjaním s prosbou k „Vesmírnemu Lekárovi... Mystika? Pamatáte sa ešte ako vám vaša mama držala ruku nad modrinou? Prikladala ruku na priedušky pri zápale? A ako vám fúkala na rozbité kolienko alebo na hrču na hlave? -Vždy to isté- energetické posiľovanie postihnutého miesta bioenergiou...za prítomnosti láskyplného súcitu.
Po masáži pár krát prejsť rukami ponad telo a hlavu, akoby som Branka hladil. A to všetko s výdychom, ktorý akoby vychádzal z dlaní na povrch malého detského telíčka.... Branko sa spokojne usmieva. Navidomoči mu to robí dobre. Mne tiež.
Objavujem pre mňa dovtedy niečo nevídané. A tiež vnímam syna inými očami. Nie ako „moje choré dieťa“, ale ako ľudskú bytosť. Nastáva to, čo liečiteľ pomenoval „harmonizácia vzťahov“.
Potom mi Branko sadne na kolená, jednou rukou držím knižku, druou miesto, kde má slezinu a pankreas. Príjemmá rozprávka, neskôr Nový zákon, Gibranovho Proroka, čarovný akvamarín... vzťahy v rodine sa začínajú meniť. To je „vedľajší produkt“. Dôvod k Brankovej chorobe. Lebo na svete neexistujú náhody. Náhoda je názov pre nepoznaný zákon. A každá choroba je tu pre to, aby nás zmenila a očistila. Len my to nie vždy pochopíme a zvládneme.
Obličky oslabuje stres, ten pramení zo strachu a ten je dôsledkom chybného postoja k životu. Ten si tvoríme negatívnym myslením. To je tvorené uľpievaním na tom, čo nám je príjemné a čoho sa nechceme vzdať. To je jeden z koreňov utrpenia. Koreň, ktorý smer nevedomky dali do vienka Brankovi.
Kto mí uši, nech počúva....
Piate dejstvo: vidíme.
Brankova koža sa lepší. Bez mastí, liekov,zázračných všeliečiacich vodičiek, obväzov. Ale to v tejto chvíli nie je až také dôležité. Dávam si záväzok: neudrieš dieťa. A ďalší- je to tvor rovnocenný tebe. Ba ešte cennejší.Čistejší. Nemáš právo vychovať ho na svoj obraz! Na obraz svojich nezrelostí...Ale o tom niekedy nabudúce.
V piatom roku, tri mesiace po začatí liečby sa ekzém stráca.
A s ním i kus tmy, v ktorej som žil.
Prológ:
Ďakujem teraz už nebohému liečiteľovi Vladimírovi Vrtílkovi, ktorého slová sa plnia so železnou pravidelnosťou.
Ďakujem tomu, kto mu tie sllová dal.
Ďakujem režisérovi tohto príbehu. Všetko so všetkým súvisí.
Tento príbeh je skutočný a zažitý. Nie je plný zázračných receptov, tak ako je iné každé dieťa, je iná i každá liečba.
Moja rada:
-
čítaj dooporučenú literatúru.
-
Rozmýšľaj a cíť, že Všetko so všetkým súvisí.
-
Nič, čo si podnikol pre zdravie svojho dieťaťa nieje zbytočné. Všetko, čo si zaplatil, nakoniec dostaneš, možno v inej forme než čakáš, ale určite dostaneš,
-
Cvič. Pracuj na sebe, medituj, modli sa, silvuj, joguj, mantruj, popzoruj zvrchu svoju zlosť, hnev, strach, radosť, slabosť, vychovávaj sám seba! -To všetko sa týka tvojho dieťaťa i jeho ekzému.
-
Zoznám sa s makrobiotikou, pochop ju a aplikuj podľa jej zákonitostí na sebe i dieťati. Je to najprepracovanejší a najúčinnejčí systém stravovania aký poznám.
-
Použi homeopatiu podľa rád skúseného homeopata
-
Zosúlaďuj vzťah k dieťaťu. Hraj sa s ním, žijúc bežný život. Ľahni si knemu na zem a tak sa s ním rozprávaj. Hladkaj ho, hlavne na miestach ekzému. Neuč ho nenávisti k chorobe, koža je len obeť. Potrebuje len veľa lásky a nežných dotykov. Nauč ho to.
-
Ži podľa svojho najlepšieho vedomia v súlade s prírodou. Ak ubližuješ jej, ubližuješ i svojmu dieťaťu. Nepoužívaj saponáty, dovozové potraviny, chemikálie, neprírodnú kozmetiku, extrakty, umelé obaly, auto (pokiaľ to nie je pre teba nevyhnutné) – i to škodí tvojmu (i môjmu) dieťaťu.
-
Udržuj vo svojom vnútri Ticho a Pokoj.
-
Uč tomu i svoje dieťa. Skloň sa so svojich výšin k nemu!
