Tak si žijem

Sila Rodu,
Sila Muža,
Sila Ženy.

Kedysi, keď ešte spoločnosť žila šťastne, šťastne idúc svojou cestou, bolo pravidlom, že stredom rodiny bola rodová usadlosť (obišče), zem patriaca rodine, ktorú živila. A múdrym zvykom bolo, že vládu nad týmto preberal dospelý a od dieťaťa dobre zaúčaný najstarší syn, keď ho otec rodu uznal ako plne schopného viesť rod v blahu časom ďalej.
Ten viedol ďalej rod a staral sa o starnúcich rodičov tak, ako sa o neho bude starať zas jeho syn...
A priviedol si do obišča ženu, ktorú uznal za dôstojnú niesť a množiť posolstvo života rodu, takú, ktorá si jeho vybrala v plnej dôvere ako dôstojného hospodára a ochrancu seba a svojich budúcich detí, odovzdajúc sa mu pod ochranu, odíduc spod ochrany mužov svojho rodu.
A VYDALA sa ZA NEHO, a on ju POJAL ZA ŽENU nasledujúc prastarú múdrosť Roda.

A toto malo hlboký význam.
Preto najstarší, lebo bol vždy najskúsenejší spomedzi synov v čase.
Mal silu (dnes by sme povedali gény) otca, a rozumel a tiahol k tomu, ako viedol otec rodovú usadlosť, a tak čo začal otec, dokončoval prirodzene syn, a jeho dielo zas dokončil jeho syn... A každý zo synov vniesol do síl rodu niečo nové, čerstvé, bo v ňom žila i sila (gény) rodu matky. A matku si vybral otec s úctou k sile (génom) jej rodu....

Ak budúcnosť rodovej usadlosti musel prebrať muž dcéry, nerozumel presne, a netiahol k tomu, ako otec viedol Rodovú udalosť, lebo rástol pre iný obraz, nemohol pokračovať v jeho diele , prerušila sa niť a usadlosť strácala silu diela predkov otca (dnes by sme povedali kontinuitu rodových energií).

A preto šla žena za mužom, a nie muž za ženou, aby bola ním chránená pred všetkým zvonka drsným, chladným, ťažkým, hrubým a tvrdým, tvoriac teplo Domova.
Veď na to si ho vybrala, aby sa mu mohla s dôverou odovzdať pod ochranu a tak si zastať svoju krásnu úlohu v Božom pláne....

A čo by sa stalo, keby rod mala viesť žena?
... No, schladne hniezdo, ak ho žena nehreje, venujúc sa mužským veciam...a to je začiatok chaosu, rozpadu a zmaru, tak, ako to vidíme v spoločnosti teraz.

A ctil si muž svoju ženu, vidiac jej krásu a schopnosť robiť domov šťastným,
a žena muža, vidiac jeho silu a múdrosť chrániť a viesť k blahu rodinu.

Toto všetko je od vlekov a po veky v každej žene a v každom mužovi, lenže dnes často k nepoznaniu zmenené, spotvorené, či potlačené, tak, ako to chcel ten, čo potreboval zobrať silu Mužom i Ženám, aby ich mohol ovládať, zotročiť v chaose a nevedomosti o ich Pôvodnej Mužskej či Ženskej Sile.