Tak si žijem

Uprchlíci začali v pouštním táboře Zátarí sázet stromy!

návrat domů je daleko

Mnozí tam založili zahradu a někteří vysazují stromy, které ale ponesou ovoce až za několik let.

Za maringotkami jsou miniaturní dvorky a existují specialisté, kteří dokážou na jejich zadní stěnu namalovat podle přání hory, jezera i stromy. Mnozí ale dávají přednost skutečným rostlinám a pěstují kukuřici, rajčata, melouny, slunečnice nebo sází jabloně i olivovníky.

No, dostávajú rozum.....

Moje riešenie:

1. Postaviť v sýrii za súhlasu miestnej vlády 4 metrový plot so strážnymi vežami.

Na ne posadiť modré prilby s gulometmi. (Namierenými von.)

Dovnútra všetkých, ktorí chcú žiť v bezpečí a rešpektovať miestne pravidlá pre trvalo udržateľný život, čo si určia sami.

Každej rodine dať hektár zeme (v sýrii ni problém), unimo- bunku, elektrinu 2hod.denne,  vodu a možnosť požičať si všetko na založenie

sadu, poľa, lesa.

Vytvoriť nemocnice a školy. Ostatné bude bežať samo.

Nie lacné, avšak trvalé. A lacnejšie ako čo sa deje teraz....

A ako najväčší trest- vyhodiť zločinca za bránu.

(ĽúboSlava komentuje že taký komfort by som mal zabezpečiť i u nás....:))

A európu zavrieť.

Európa by sama požiadala o príjazd tých, čo chce. A kto by došiel, má prácu, byt a všetko čo mu treba k začleneniu. Ak nepracuje, alebo škodí, tak vyhodiť.

....A na kúsku Zeme môže vzniknúť z európou nakradnutých peňazí rajský kút....

Medzi tým by si i iní začali budovať (za pomoci USA) svoje trvalo udržateľné územia chránené medzinárodnou armádou.

Armáda IS by sa rozpadla pre nedostatok ľudí a energie sama. 

Bývalí Vojaci by si založili vlastné územie  bez plotu, lebo by im už nič nehrozilo. A západ by pomohol aj im, pretože potom by mohol zrušiť modré prilby a všetky ploty. 

K dielu by priložili ruku i svetoví miliardári, lebo bude česť takto investovať peniaze do ľudských zdrojov. A zvýši to ich presíž i obrat, lebo bude chvála obchodovať práve s nimi. A tie miesta by niesli ich mená a občania by ich milovali pre ich štedrosť v podpore rozvoja ich kraja. A oni by sa pretekali s kolegami, kde sa bude žiť šťastnejšie.

A časom by sa z tých oblastí stali ich bezpečné príbytky, kde by mohli žiť v ozajstnej úcte.

Potom by sa týmto nie len sýrskym osadam  hádam snažila vyrovnať i zaostalá európa a amerika so svojimi čmudiacimi mestami....

Prešiel som istou zmenou v živote a viem, ako málo stačí k šťastiu ľudskej bytosti, i to, ako to ona nevie a preto sa pachtí za niečím, čo aj tak bude musieť pustiť, aby mohla byť šťastná.... Ale k tomu potrebuje bezpečie a možnosť tvoriť trvalo udržateľné krásno pre seba i svoje deti.

Každé more začína kvapkou, každý dobrý čin myšlienkou. 

Dobrá myšlienka nesie svetlo. 

Keď budeš toto čítať, -je jedno či tomu veríš alebo nie- ak si to takto budeš priať, položíš svoj kamienok ku tejto stavbe....