Keď sa dvaja berú.....
Pýtam sa ťa, stvoriteľ zajtrajška, bezpečia a hojnosti, či vidíš v nadšení obraz spoločného života s touto ženou?
Pýtam sa teba, tvoriteľka dneška, Života a súladu,
Vidíš v nadšení obraz spoločného života s týmto mužom?
Vo vesmíre sa teraz deje Veľká vec.
Oddelené sa spája, tvorí sa nový obraz šťastných dní! A to je veľká vec pre celý vesmír.
A všetko, čo sa zo Svetla zrodí, stáva sa svetlom pre všetky svety.
Čuj tieto slová, tvoriteľ šťastných zajtrajškov!
Muž je ten, čo kráča v čele rodu.
Tak, ako pastier vedie svoje stádo, chráni ho svojou múdrosťou i telom. Tak ty vedieš a chrániš tých, ktorí sa ti zverili.
A nie je tu stádo pre pastiera, ale pastier a stádo jedno sú.
Tvoj krok nieje tvoj, je váš. Tvoj hlas nie je tvoj, ale váš.
A vystúpi muž zo svojho domu, zanechá rodných žene v opateru, aby to, čo treba rodu k sláve, domu priniesol.
Vracia sa, hrdý a predsa pokorný, aby to k nohám ženy položil.
Muž je štítom rodu.
To čo je za ním, je vzácnejšie nad jeho život, lebo ten život, ktorý má, vďaka nemu a pre jeho naplnenie má. Tam je brúsny kameň jeho svätosti.
Muž je pravda, sila, láska, pokora.
Čuj tieto slová, tvoriteľka Života.
Žena je tá, čo rodí svet.
Koľko tu bolo hrdinov, mocných kráľov, veľkých vojvodov, slávnych kráľovstiev.....a kde sú teraz?
Čas im zobral dych.
A čo je tu stále?
Ty, žena. Zas zrodíš nový svet.
Zrodíš nových hrdinov, kráľov, vojvodov.... Si večná, hoc v tieni svetiel javiska
Tak znovuzrodzuješ svojim bytím i svojho Muža.
Muž postaví dom, ale ty urobíš z neho domov.
Muž dorobí múku, ty z nej spravíš koláč.
Čo muž donesie, pretvoríš svojou láskou a starostlivosťou na teplo a mäkko.
A to je to, čím vládneš i nad jeho životom.
Lebo bez toho je jeho mužstvo márne.
Žena, si láska, neha, jemnosť, teplo domova.
Lada nech sprevádza vaše kroky, milí.
