Malé poviedočky
Prabu a Ťapko -alebo príbeh o vzdelaní.
Môj indický priateť Prabu chytil kocúra Ťapka za predné nohy, zdvihol ich tak, že kocúr sa musel celý postaviť na zadné a stáť vystretý ako človek.
"No," predniesol vážne Prabu, "nastal čas aby si sa niečomu naučil!""Zajtra ti kúpime školskú tašku. A potom pôjdeš ráno do školy. A odteraz budeš chodiť po dvoch, a cez deň budeš pekne sedieť v škole! Naučíš sa, koľko rôznych druhov myší je na poliach a v lese, budeš vedieť pomenovať každý druh, naučíš sa koľko vážia, merajú, čo jedia a ako spia, naučíš sa o nich všetko!" " -a na dejepise sa budeš učiť, že tvoja stasrá mama ich dokonca jedla!." -prehlásil vážne Prabu, ale to sme sa my ostatní už skladali na zem od smiechu.
"Veru, škola základ života!" povedal som Ťapkovi a poslal som ho, takého ešte nevedomého a školou nepoučeného- uloviť si na večeru dnes už vari šiestu myš.
Košieľočka vyšívaná
Spokojne si chrúmem Sachera, čo som dostal na návšteve, a užívm si prítomnej chvíle. Všetko je v najlepšom poriadku. A potom mi oči padnú na posteľ. Si tu. Ukladám hlavu do do tvojich rúk keď spočívam na špaldovom vankúšiku čo si mi ušila i vyšila fialovou svargou, jemne a s citom. Cítim tvoje teplo obliekajúc tebou šitú ľanovú košieľku s dvoma vyšitými zlatistými klasmi na hrudi..
I keď pra-ďaleko, predsa si všade okolo. Vlastne: práve som v tebe....
Tak teraz neviem, čomu sa mám venovať! Sacheru, čo je naozaj, tu a teraz, alebo tebe, ktotá nie si??