Tak si žijem

Pre všetkých starých rodičov

-Chceme kúpiť v  dedine, kde žije môj syn 20 árový pozemok a doviezť tam mobilný dom. 
On s nevestou z neznámych dôvodov pochybujú o mojom rozhodnutí,( a či zdravom rozume.?)
Moje dôvody: nechcem obťažovať častými návštevami v ich dome, syn je dosť nervózny, keď nemá svoje pohodlie, ale netvrdím, že nás tam nechce. V noci mávam problémy so spánkom, s cikaním, nechcem vyrušovať v stíchnutom dome. Nemáme si cez deň kde oddýchnuť, keď to potrebujeme aj my.
Naozaj som na hlavu, keď som si vymyslela také riešenie?
***
:)....
No, myslím že sa toho syn desí....
Ak tam nebudeš častejšie  ako 3x ročne na víkend, je to ok. Ak častejšie, tak či tak zle.....

Rada: starý rodič má pre vnuka význam v tom, že vnuk môže  spoznávať jeho život, vidiac výsledky. A to sa dá len v prostredí starého rodiča. A to je u vás, doma.....
Dobrá rada: nechodievajte za vnukom, ale berte si ho k sebe...

A na  to nepotrebujete nič stavať. 

Predstav si deda, ktorý pletie krásne koše, má krásnu záhradu, psa, sliepky, koňa...  to je celý nový krásny a pre dieťa zaujímavý svet.... A čo z neho zostane, ak dedo príde za vnukom do paneláku?! Len nová vlna nepokoja a zmätku do úzkej rodiny....

Keby ťa tam syn chcel, tak ti tých 20 árov s radosťou dá.

***
Dík, tak nejako to  žiaľ,pociťujem aj ja. Akurát hľadám odpoveď na otázku - prečo je to tak, kde som urobila v živote chybu. Síce som sa synovi za moje správanie k nemu ako k decku nedávno ospravedlnila, ale karma je karma, treba jesť navarené halušky...

***
Žiadna chyba ! Veď je to prirodzené a múdre. 
Aj ty si stará mama  čo sa chce realizovať cez deti (dospelé) alebo vnukov? 
Máš im dávať poznanie svojim životom keď o to požiadajú a ni sa im nasáčkovať do ich života . Ak ťa budú potrebovať,ozvú sa. 
***
Doslov:
Predstav si ctihodneho bielovlasého múdreho starca, ako  behá za dieťaťom...
Absurdné?

-a teraz si predstav vnuka, ktorý sa nekonečne teší že pôjde na prázdniny k dedovi....

A vidí sa mi jedno, či k dedovi čo má hospodárstvo, alebo k babke v rifliach do paneláku... Sú to jeho starí rodičia, jeho gény, ohnivko reťaze rodu, ak nepozná ich život tak, ako práve žijú, bude to musieť spoznávať na sebe....a samo si neskôr vyberie tú najlepšiu cestu,s ktorou sa stretne. 
A je na nás, starých otcoch, aby sme vnukom mohli ukázať (až budú chcieť) život dôstojný Človeka.

***
Ale: zamyslela som sa nad životom našich predkov.  Ešte pred 50. rokmi sa na dedinách rodiny držali pokope. Ak nežili spolu v dome aspoň tri generácie, tak ostávali aspoň v rodnej dedine. Spoločne strávené sviatky, včítane nediel, bolo pravidlom, vo všedné dni si navzájom pomáhali - spolu siali,  sadili zemiaky, spolu stavali jeden druhému domy, stredná generácia dochovala svojich  rodičov... Ako to, že všetci dokázali spolu komunikovať? Bolo to výchovou, bolo to naučené, alebo prirodzené? Bolo to pokrytecké, alebo skutočne čisté vzťahy? Koho by pred 50. rokmi napadlo izolovať sa od rodičov ? Autorita rodiča bola prirodzená alebo vynútená? Dodržiavanie prikázania "Cti otca i matku svoju" bolo  alebo nebolo? Prečo ho Boh zaradil medzi svoje hlavné prikázania? Predpokladal rozpad rodiny?
Tým nechcem povedať, že medzi mnou a mojimi deťmi nie je pozitívny vzťah. V hraničných situáciach cítim pevnosť vzájomného puta. 
Tiež je pravda, že naozaj nepotrebujem - netrvám na nej - ich fyzickú blízkosť. Môj duch sa s nimi aj tak  nikdy nerozišiel. 

***
Žiadne prikázaní neexistujú. 
To sú len míľniky, ktoré človek vidí na Ceste,  keď ide k bohu. viď bibl.texty). 

Úctu, tak ako i lásku,  nemôže udržať žiadne prikázanie. 
Musí sa narodiť ako výsledok súhlasu a ocenenia. 

Ja som veľmi ocenil, keď mi ujčok Cút ukázal ako orať....Priam som cítil, ako sa múdrosť z vekov prenáša cez neho na mňa....nepodľahol "novej dobre", koňa držal dokiaľ vládal....
Žijem inak, ako on. Pestujem ovos bez orania. To, čo mi ukázal, je jednoduchosť obživy, nezávislosť na systéme, vzťah a cit k zemi-živiteľke.
Ak by sa mi nepodarilo bez orania, viem i po starom.....

Starí sú ako studňa múdrosti. Oni (my) nie sme prameň, len kamene, medzi ktorými vyviera, Živá voda. 
Kamene nepiješ. Ale vieš, že medzi nimi nájdeš vodu.