zase nič...ako každý rok, alebo ako som sa zas nechal mysľou oklamať.
Zase nič...ako každý rok (alebo ako som sa zas nechal mysľou oklamať.).tak O
Fasbok sa ma pýta čo mám na mysli.... Nuž teda- hojnosť.
Áno, i dnes nachádzam v záhrade novú a novú, netušenú zeleninu...
Pred mesiacom som hovoril ĽúboSlave, že tento rok žijeme z lidlovej zeleniny...lebo veď sa nám na zimu skoro nič neurodilo....
A keď som už vo vzduchu cítil že príde nocou mráz, naštartoval som fúrik a haide za plodmi zeme....A tak som odviezol zo všetkých políčok 116 kg zeleniny!
A tak som si povedal, že boh ma má predsa rád, keď sa mi tak skvele stará o záhradu...
Ešte som nechal v zemi pár cvikiel a kalerábov -Gigantov, ktoré zabudli že majú byť giganti, kdesi trochu mrkvy, ktorej vňať ani nebolo vidieť v tráve, a tušil som aj kdesi trochu cibule....
Do toho sa moja žena rozhodla porodiť , do toho prišiel mráz, dážď....tak si hovorím, s tým čo máme v pivnici si do jari vystačíme.
Ale keď prišla vhodná chvíľa, vyštartoval som na políčko znova. Ďalších 20 kg.
Ostali v zemi len nejaké malé cviky a nad zemou podivné šedivé a nevábne vyzerajúce zmrznuté kapusty, ktoré som hodlal zanechať zvieratám.... Do jednej som žďuchol nohou, reku- či je ešte pre kozy obstojná.....-a ona sa vyzliekla z tých podivných sivých šiat do krásnych, zelených....hustá, ťažká, zdravá, plná živy. A tak aj druhá a ďalšia....teraz si bublá v súdu, spolu s 20timi kilami kolegýň, a tromi kilami tých malých a zberu nehodných gigantíkov a cvikličiek a ich listov... Takže celkom 156 kg...
A dnes som po dlhej šnúre dažďov vbehol do záhrady a objavil 10 kg zeleru, kopec póru, za pol vedra fazule, ešte nejakú červenú kukuricu, v skleníku papriky,o ktorých som ani nevedel, a na dvoch hriadkach ešte čínske kapusty a vodnicu a kvaku a redkvičky a fenikel, kopec mangoldu, ružičkový i neružičkový kel... myslel som že to všetko pomrzlo. Ale nie! Pomaly si to rastie a potichu čaká, kým si to všetko všimnem....
Toľká hojnosť! Veď si to ani nezaslúžim... Veď táto hojnosť nie je po zásluhe, je ako samozrejmosť, ako bonus k šťastnému životu v spojení so Zemou....
Keď chcem drevenú lyžicu, alebo vyvíjač vodíka na úsporu paliva do auta, to treba urobiť. Namáham sa, sily i um napínam, až to vznikne. A to je po zásluhe. Odmena za prácu.
Ale úroda....to je niečo iné.
Trošku pokopkáš, uložíš semienko do zeme, keď vzíde, obložíš tak či tak posekanou trávou.....možno trochu popleješ...A chodíš len pozerať a jesť.
A ono si to rastie samo a potichu....zabudneš v toku vecí, ktoré "robíš", ale ono si to žije ďalej samo.
Možno niečo zjedia slimáky, zajace, utečené kozy či kone, príde mráz, už si myslíš že je z toho nič...tak tam ani nejdeš, veď načo... A ono ťa to trpezlivo čaká. Čaká, kým si všimneš, Rastie pre teba a tvojich milých....hojnosť Zeme.
A tak je to aj s ovocím. Rastie si, ideš okolo, odtrhneš. A tak, bez zberu sa v pivnici ocitlo 70kg jabĺk a hrušiek. A to som nestihol tento rok ani ísť do opustených sadov.....
Tak toho sa dotýka moja myseľ.
Jedna časť -tá systémom deformovaná- hovorí- to je zázrak!
Druhá tá pri-rod-dzená - to chápe ako dieťa chápe matkin prsník...
Hojnosť patrí k naozajstnému životu ako rosa k ránu.
Ak nie je, niečo sa pokazilo! Niečo nefunguje podľa Božích plánov. To niečo je človek. Zbytok ves-miru totiž funguje presne ako má.....
Ukladám sa k spánku so silnou dôverou k budúcemu....
peknééé, ďakujem za zaznamenanie
(Roman, 23. 10. 2020 0:20)