Tak si žijem

Odpoveď v diskusii permawebu:

Pre QNX (a iných) o bývaní: Na pozemku ktorý ma živí chcem určite bývať. Inak sa stane to čo sa ľudstvu už raz stalo: denné šľapanie z domova s motykou (traktorom) na pleci "do práce". A pomaly ale iste došlo k oddeleniu človeka od zeme.  Chcem viac. Chcem sa na ňu pozerať  od prvého otvorenia oka, chcem sa jej dotýkať pri jedle, milovaní, rozmýšľaní, hre...chcem ju cítiť v prstoch i kostiach. Budím sa a prvé čoho sa dotkne môj pohľad sú mladé jablonky a čeršňa v sade, nepotrebujem k tomu ani zdvihnúť hlavu.  pred nimi skalka so skromnými a vytrvalými suchomilnými kvietkami...Je to anakultúra? Alebo permakultúra? Je to vôbec nejaká kultúra? Neviem, stačí že som v tom.

A ako je to s hnojením myšlienkou? Nehnojí myšlienka ale jej ZHMOTNENIE. Červíky, chrobáky i baktérie budú lepšie a rýchlejšie rásť a pracovať pre vás v energiách (Žive- výraz našich slovanských predkov pre životnú energiu-) priatia, prajnosti a porozumenia. Poznáte to i z pestovania izbových kvetov. Takže hmota sa rozkladá inak. Anastázia Vesmírne zákony neruší, ale užíva. A tak stále platí- koľko dáš, toľko vezmeš. Základným rysom Anakultúry je zhmotňovanie myšlienky, nie lietanie v snoch a diskusiách.

Pred pár rokmi som mal myšlienku postaviť vlastnými rukami malý slamený,bezplastový a bezželezový domček, ktorý je schopná postaviť i sama žena. Vtedy som o niečom podobnom ani nechyroval. A dnes v ňom bývam.

A postavil som ich doteraz 8.

A sú stále menej pracné a dokonalejšie.

Ale radšej než s nerastúcim chcem pracovať s tým čo rastie. Preto som si svoj budúci dom,prístrešok pre kobylu  i chlievik  pre kozy zasadil. trochu to bude trvať, ale ja počkám. 

A keď zatúžim byť úplne sebestačný, budem. Ak pre to spravím niečo zmysluplné.

O rozlohe pôdy pre obživu: Pozrite sa späť, k vašim prapredkom. Ešte pred kolonizáciou Západnou "kultúrou".

Doporučujem "poľnohospodárstvo starých slovanov". Autora neviem. A dôkazom že im to fungovalo sme my. Prajem krásny deň plný  myšlienok tvoriacich krásny svet.