Tak si žijem

Dnes je 12.3, za oknom husto sneží, jemmne mrzne a fúka západný vietor, najlepší čas na písanie sľúbeného článku SLAMODOMY 2.

Tak teda: výber:

-oklrúhly, alebo hranatý?

Moja skúsenosť: okrúhly je veselší, úspornejší na povrch a tým i na energie pri stavbe a kúrení či chladení, myslím že pre zrod dieťaťa ideálny, viď hniezdo.

Ak okrúhly, určite lepšie samonosné steny, ušetríte kopec lesa a odbornej práce, stavanie je veselou jednoduchou hrou. Kamilin domčšk sme postavili za sobotu....

Hranatý- praktickejšie zariaditeľný, ľahše sa predeľuje, ľahšie riešenie konštrukcie, pokiaľ steny nie sú samonosné. Ľahšie sa pristavuje prístavba, pocitovo menší než rovnaká plocha okrúhleho, pragmatickejší, matematickejší. Viac mužské energie.

Základy

vôbec nemusia byť, lebo steny sú ľahké a pružné, perfektne vyrovnajú každý pohyb pôdy. Nieje tu žiadna možnosť prasknutia múru ako pri „tvrdých“ stavbách. Stena nemôže spadnúť, len sa zdeformovať. A tak sú základy len vecou ochrany pred vlhkom, na ktoré je slamák citlivejší ako tehlák alebo betoňák, ale menej citlivý ako hliňák. V podstate pri podmokaní si dom len viac sadne, lebo slama naspodu zmäkkne, po dlhšom čase i zhnije, ale statiku to priamo neohrozí.základy považujem za vec tepelného konfortu podlahy. Pod mojim terajšímdomčekom sú slamené! Vykopaná základová rýha vyspádovaná do jedného bodu, kde je trativod, alebo ešte lepšie studňa, z ktorej sa v prípade potreby dá čerpať hadicou voda. Na dne rýhy je 1 vrstva PET fliaš, kto chce stavbu „čistú“, možu byť sklené.

Z vonkkajšej strany rýhy je smolný papier (prírodný materiál) a do toho sú uložené balíky ražnej slamy. Po 3 zimách a niekoľkých extrémnych lejakoch na piesko- ílovom podklade- bezo zmeny.

Tento základ som volil kôli perfektnej tep. Izolácii stavby.

Kde je dostatok kameňa, zakladal som naň. Po obvode korunku z veľkých, buď nasucho, alebo hlinou ložených kameňov, no a do kruhu čo z kameňa okolie dalo...Na to menšie kamienky a na to štrk, na to slamu alebo trstinu- cca 10 cm. Nutné zabrániť vlhkostnému mostu medzi zemou a podlahou, čo môže tvoriť vápenec, pieskovec, betón alebo nešikovne sypaná hlina, tvoriaca súvislú masu medzi zemou a dlážkou.

Pod jedným domčekom som vyskladával kruh so starších tehál, prikryl zvariteľným smolným papierom , zvaril spoje a na tom staval. Tehly časom degradujú, ale pri záťaži, ktorú nesú, sa asi majiteľ problému so základom nedožije, ikeď chlap to je riadny...

Pri zakladaní dodržujem pravidlo nekombinobať staré a nové technológie, staré s vlhkosťou pracujú, akceptujú, nové ju vytesňujú mimo dom. Oboje je ok, ale ich zmes je pre stavbu zhubná. Poznajú to majitelia dreveníc, ktorí urobia betónovú dlážku a prikryjú ju nejakou fóliou... vlhkosť nasávaná betónom zo zeme sa tlačí von jedinou možnou cestou- do stien. A tak spodné hrady takto „vysušenej“ stavby za 2 roky odhnijú... Takže: Buď dajte stavbe dýchať – použite len prírodné materiály, ktoré vlhkosť púšťajú do priestoru, kde sa odvetrá, alebo urobte dokonalú hydro-vaňu z umelých materiálov, kde sa jednoducho žiadna vlhkosť nemôže stretnúť s ničím, čo je stavbou... Hádajte, čo volím ja :)

Steny

zo slamených balíkov, buď strojových alebo- ja uprednostňujem- ručne do formy robených.

Strojové baly

Výhody: - spravidla tuhšie, menej pracne,

nevýhody: - veľmi hrubé steny – min 60cm, vzrastá kvadraticky plocha strechy – vyššia cena i

zastavaná plocha.

vlákna nepriaznivým smerom- priečne múrom. Horšia tep.a energetická ochrana, ťažké nahadzovania prvej vrstvy omietky- odskakuje.

- malá variabilita, oproti ručným

-väčšia váha.

Ručne robené baly:

výhody: ľahký, variabilný, šetrný k Zemi - nafta, veľké stroje..., možno robiť i zakrivené tvary alebo ohýbať, správny smer vláken, vyhotovenie priamo potrebného rozmeru- podľa formy. Možnosť výberu materiálu a jeho kombinácií v jednom bale- napr. Na vonkajšiu stranu pridať trstinu miesto slamy. nevýhody: vyššia ručná prácnosť, spravidla menšia hustota. Potreba formy.

Balíky som ukadal väzbou, prepichoval po cca 1m výšky zhora drevenými palicami cca 120 cm dlhými, ktoré som nechal trčať cca 20 cm, na to som napichol ďalšiu radu balov.

Otvory v stene je lepšie robiť priamo pri kladení. Vystužoval som ich drev. Rámami. Dverové veraje som osádzal ešte pred začatím kladenia balov. Nie je nutnosťou robiť na neotvárateľné okná rámy, stačí ích vsadiť rovno do otvoru a prichytiť hlinou.Používam najradšej argónové dvojsklo.

Strecha

Ja pracujem lem z prírodnými stav.materiálmi. Na vrchu stien robím drevenú korunu, nato ppoložím vnútornú tyčovú konštrukciu, pri okrúhlom domčeku zloženú z trojuholníkov väčších ako polomer stavby, navrchu spojených konopným špagátom.Rozpätie dolneho ramena trojuholníka je max 1m. Potom zhora pripevním prepážky rovnobežné s dolným ramenom, tak, aaby sa dali na konštrukciu polož iť balíky naplocho. Balíky robím alebo režem na mieru,-čo je profesionálnejšie, alebo ukladám a medzery vypĺňam slamou.

Potom na takto vytvorenú plochu nalejem a rozotriem zhora riedku hlin.kašu. Je to hĺbková výztuž a protipožiarna ochrana.

Keď zaschne, robím hustejšiu hlin.maltu so slamou, ktorú roztieram po ploche v hr. 5cm. Kopula je po zaschnutí relatívne pochôdzia a tuhá.

V lete schne rýchlo, ale je dobré mať pripravené čosi na zakrytie... ale ak trochu v tomto štádiu zmokne, až tak veľa sa nestane...A na vrch hladká hlinená omietka bez slamy- ako požiarna vrsrva.

Na to ďalšia trojuholníková konštrukcia, podobná ako spodná,ale o presah strechy (cca 50 cm) dlhšia, zviazaná na špici, tak že dva trojuholníky visia oproti sebe cez vrchol kopule.

 Nový typ strechy:

Nový typ strechy: od 10 do 45 st.sklonu

pozdĺžne trámy, cez to lacný igelit, na to priečne drevá len poukladaťšachovnicovo, to zn. Bude chýbať každá druhá priečka. Na to trstinovú rohož. Strecha je vodozberná – na rozdiel od mojich ostatných striech je určená ako vodozberná, preto len trst.rohož, lebo ona nezachytí takmer žiadnu vodu. Tá ňou prejde a po igelite stečie do žľabu. Trstina je podopretá každých niekoľko centimetrov, takže znesie aj sneh... Igelit je chránený trstinou pred UV i vetrom a inou záťažou. Takže je večný. Drevené priečky pod trstinou sú guľatina, dosky by mali menšiu životnosť, lebo po guľatine voda hneď stečie a týchlo oschne. Životnosť predpokladám 20 a viac rokov. Ak budú pozdĺžne trámy 90 cm od seba, priečky môžu byť metrové. Žiadne klince, špagáty ap, len na zachytenie trstiny. Cena : 1m2 trstiny cca 70Kč, igeglit cca 10kč. Miesto igelitu možno dať smolný papier, ale nie som si istý, koľko pod ním drevo vydrží. Trochu totiž prepúšťa vlhkosť. Ale nad vlastnú hlavu v trvalom obydlí by som volil bez igelitu.

Pokračovanie nabudúce